Blog

Tor tiež môže poskytovať anonymitu serverom tak, že ich poloha nie je známa. Sú to klienti alebo stanice siete Tor so špeciálne nakonfigurovaným serverovým softvérom. Namiesto odhalenia IP adresy servera v sieti (a tým aj jeho polohy),majú skryté služby špeciálnu doménu najvyššej úrovne – .onion tvoriacu skrytú sieť zvanú Darknet. Sieť Tor rozumie tejto doméne a smeruje dáta anonymne z aj do skrytého serveru. Vzhľadom na nedostatok verejných IP adries, skryté služby môžu byť spustené za firewallom alebo prekladačom sieťových adries (NAT). Na prístup k skrytým službám je nutné mať Tor klient.

Skryté služby boli vytvorené v sieti Tor začiatkom roku 2004. Na rozdiel od databázy, ktorá obsahuje kľúčové slová skrytej služby, Tor je decentralizovaný, neexistuje žiadny priamy zoznam skrytých služieb. Existuje množstvo nezávislých skrytých služieb, ktoré slúžia na tento účel.

Keďže skryté služby nevyužívajú výstupné uzly nie sú ohrozené odposluchom výstupných uzlov. Existuje však množstvo otázok týkajúcich sa bezpečnosti skrytých služieb. Napríklad služby ktoré sa dajú zobraziť cez Tor aj cez klasický internet sú náchylné na korelačný útok (prelomenie šifrovania) a preto nie sú celkom skryté. Ďalšie problémy môžu spôsobiť zle nastavené služby ako napríklad identifikačné údaje, chyby servera, používateľské chyby a podobne.

Tor sa snaží zakryť identitu a činnosť v sieti tým, že oddelí identifikáciu a smerovanie. Na to použije vrstvové smerovanie, ktoré zakóduje a potom postupne odrazí komunikáciu prostredníctvom siete náhodných používateľov po celom svete. Tieto vrstvové smerovania využívajú viacvrstvový spôsob šifrovania (metafora cibule (onion)) aby sa zabezpečila úplná bezpečnosť medzi stanicami, čím poskytujú používateľom anonymitu v sieti. Táto anonymita sa vzťahuje aj na necenzurovaný obsah na skrytých službách siete Tor (servery.onion). Vďaka tomu, že je vedenie niektorých staníc tajné, môžu sa užívatelia vyhnúť cenzúre internetu, ktorá je založená na blokovaní verejných staníc siete Tor poskytovateľmi internetového pripojenia.

Keďže IP adresy oboch členov komunikácie nie sú v pakete uložené ako text, nedajú sa nikdy identifikovať obe strany komunikácie naraz. Okrem toho sa príjemcovi zdá, že posledný uzol (výstupný uzol) siete je pôvodca, odosielateľ paketu.

Alfa verzia softvéru bola spustená 20. septembra 2002. Roger Dingledine, Nick Mathewson a Paul Syverson predstavili “Tor: Druhú generáciu vrstveného smerovania” na 13. USENIX Security Symposium 13. augusta 2004. Hoci Tor vznikol ako skratka projektu The Onion Routing, aktuálny projekt už nepovažuje “Tor” ako skratku a preto sa nepíše veľkými tlačenými písmenami.

Pôvodne bol projekt sponzorovaný inštitútom United States Naval Research Laboratory (Námorné Výskumné Laboratórium Spojených Štátov Amerických) (ktorý pomáhal v ranom vývoji vrstvového smerovania pod záštitou DARPA). V rokoch 2004 a 2005 bol Tor finančne podporovaný Electronic Frontier Foundation. V súčasnosti je vyvíjaný spoločnosťou Tor Project, ktorá je výskumno-vzdelávacou neziskovou organizáciou založenou v USA v decembri 2006. Má rôznorodé zloženie finančnej podpory, hlavnými sponzormi sú U.S. State Department, Broadcasting Board of Governors a National Science Foundation. V roku 2012 pochádzalo 80% rozpočtu Tor Project (2 milióny dolárov) od vlády Spojených Štátov Amerických, švédska vláda a iné organizácie dopĺňali zvyšných 20%.

V marci 2011 The Tor Project vyhral cenu Free Software Foundation‘s 2010 Award za projekt so sociálnym prínosom z týchto dôvodov: “Využívanie voľného softvéru, Tor umožnil takmer 36 miliónom ľuďom na svete zažiť slobodu prístupu a prejavu na internete a zároveň súkromie a anonymitu. Táto sieť tvorila kľúčovú úlohu pri komunikácii disidentských hnutí v Iráne a nedávno aj v Egypte.

Magazín Foreign Policy menoval Dingledina, Mathewsona a Syversona medzi 100 najväčších svetových mysliteľov za “vytvorenie bezpečného webu pre informátorov”.

Tor (skratka pre The Onion Router) je systém určený na anonymné prehliadanie webu. Klientský softvér siete Tor riadi prevádzku internetu cez množstvo náhodných serverov aby utajil používateľovu polohu alebo činnosť pred každým, kto vykonáva dohľad nad sieťou alebo analýzu prevádzky. Používanie Toru sťažuje sledovanie internetovej aktivity, vrátane návštev stránok, postov, instant messagingu a iných foriem komunikácie, späť k používateľovi a je určený na ochranu osobnej slobody používateľov, súkromia a možnosť sprostredkovania internetového obchodu a transakcií bez toho, aby bola táto činnosť monitorovaná a zaznamenávaná.

Onion Routing (vo voľnom preklade vrstvové smerovanie) poukazuje na vrstvenú povahu šifrovania: Pôvodné dáta sú šifrované a dešifrované viackrát, potom sú poslané cez po sebe idúce Tor stanice, z ktorých každá dešifruje jednu vrstvu pred odovzdaním ďalšej stanici, ktorej je packet určený. To znižuje možnosť, že dáta budú počas prenosu dešifrované treťou stranou.

Klient siete Tor je voľne dostupný softvér a prístup do siete Tor je bezplatný.

Stiahnuť sa dá na adrese : https://www.torproject.org